Narodila som sa za siedmymi horami, a siedmymi dolami, tam, kde cesta z tohto pre mňa obrovského mesta trvá autobusom neskutočných 5 hodín ( niekedy aj 6 a to už len pomyslenie na to, že budem cestovať tak dlho, mi spôsobuje žalúdočné vredy ) a verte či nie, taká cesta nieje pre študenta lacná záležitosť. Vždy po cestovaní v letných mesiacoch sa 3 dni spamätávam z prievanu z lacinej autobusovej klímy, ktorá mi fúka priamo do očí, takže môj pobyt doma by sa dal nazvať pocestovná rekonvalescencia. Po týchto zážitkoch s prievanom chodím do autobusu vystrojená s náočníkom a "podkovou" na spanie, takže sa možno raz nájdem niekde na youtube, čert to ber, hlavne že to pomáha.
Už asi tretím rokom sa psychicky prehováram na vodičák, autom cesta predsa trvá menej a je neporovnateľne pohodlnejšia, no mám obavu o svoje zdravie, ako aj o zdravie vás ostatných, preto tomu ešte dávam čas.
Už asi tretím rokom sa psychicky prehováram na vodičák, autom cesta predsa trvá menej a je neporovnateľne pohodlnejšia, no mám obavu o svoje zdravie, ako aj o zdravie vás ostatných, preto tomu ešte dávam čas.
OK. Dosť o cestovaní, to má zažité asi každý, no musela som sa posťažovať, už sa cítim lepšie.
Zvolen nie je celkom rodné mesto, ale mesto, ktorému stále hovorím domov, aj keď som už stará "kofa". K rodnému mestu sa nerada priznávam, ľudia odtiaľ majú kadejakú povesť od alkoholikov, cez láznikov až po... ani vlastne neviem kde to končí.
Tak zostaneme pri mojom "domove". Zvolen óó Zvolen môj, čím som v tomto Brne dlhšie, tým viac si uvedomujem to, že je čoraz ťažšie dostať sa domov na dobu dlhšiu ako predĺžený víkend, že prázdniny už dávno netrávim u starkých a u babky a že si je lepšie v rámci voľného času niečo privyrobiť (v tejto vajíčkovej kríze, kde je 6 vajec drahších ako 1liter benzínu) aby som mala za prvé: dobrý pocit a za druhé: občas si dovoliť aj luxusnejšiu sladkosť, to ja rada.
Ale keď sa už raz vyberiem domov, tak to stojí za to. Vždy sa tam neskutočne teším. Na maminu , na ocina, na môjho psa Tima a keď bráchovi skončí puberta (dúfam že čoskoro) budem sa viac tešiť aj na neho.
Prichádzam tam s plnou cestovnou taškou, a odchádzam s ešte plnšou, nikdy mi nešla fyzika, tak to asi nikdy nepochopím. A prečo chodím domov s plnou taškou ? ..... Nie zlá dedukcia, určite ste typovali špinavé prádlo..niehee to si už predsa periem sama, mám 21 rokov tsss..
Ja vám to vysvetlím. 80% priestoru v cestovnej taške zaberajú pamlsky a dobrotky pre Timika a to bez rozdielu či má sviatok , proste je to tak vždy. Zvyšný priestor zaberajú poväčšine drobnosti pre domáce osadenstvo a občas nejaká tá bunda s pokazeným zipsom aby mi to mamina opravila, predsa všetci vieme že na tieto veci sú maminy odborníčky a nezaťažujeme s tým starkú, tá už je predsa v rokoch, nech radšej štopká ponožky, to nieje až tak náročné.
Po vybaľovaní je na rade "koštovka" domácej kuchyne. To nemusím nijak špeciálne opisovať, proste jedlo od maminy je neporovnateľné so stravou z menzyy (to je hanba aj porovnávať). Je síce pravda, že keď nám v Brne na víkendy nevarí Peťova (priateľ) mamka, tak varím ja, ale o tom napíšem v inom článku.
Vždy sa najviac teším na mrveničkovú , alebo fazuľovú polievku. Vlastne je mi jedno čo zjem, ale po každej návšteve pár kíl naberiem takže to svedčí o kvalite mamininej kuchyne.
Zvolen nie je celkom rodné mesto, ale mesto, ktorému stále hovorím domov, aj keď som už stará "kofa". K rodnému mestu sa nerada priznávam, ľudia odtiaľ majú kadejakú povesť od alkoholikov, cez láznikov až po... ani vlastne neviem kde to končí.
Tak zostaneme pri mojom "domove". Zvolen óó Zvolen môj, čím som v tomto Brne dlhšie, tým viac si uvedomujem to, že je čoraz ťažšie dostať sa domov na dobu dlhšiu ako predĺžený víkend, že prázdniny už dávno netrávim u starkých a u babky a že si je lepšie v rámci voľného času niečo privyrobiť (v tejto vajíčkovej kríze, kde je 6 vajec drahších ako 1liter benzínu) aby som mala za prvé: dobrý pocit a za druhé: občas si dovoliť aj luxusnejšiu sladkosť, to ja rada.
Ale keď sa už raz vyberiem domov, tak to stojí za to. Vždy sa tam neskutočne teším. Na maminu , na ocina, na môjho psa Tima a keď bráchovi skončí puberta (dúfam že čoskoro) budem sa viac tešiť aj na neho.
Prichádzam tam s plnou cestovnou taškou, a odchádzam s ešte plnšou, nikdy mi nešla fyzika, tak to asi nikdy nepochopím. A prečo chodím domov s plnou taškou ? ..... Nie zlá dedukcia, určite ste typovali špinavé prádlo..niehee to si už predsa periem sama, mám 21 rokov tsss..
Ja vám to vysvetlím. 80% priestoru v cestovnej taške zaberajú pamlsky a dobrotky pre Timika a to bez rozdielu či má sviatok , proste je to tak vždy. Zvyšný priestor zaberajú poväčšine drobnosti pre domáce osadenstvo a občas nejaká tá bunda s pokazeným zipsom aby mi to mamina opravila, predsa všetci vieme že na tieto veci sú maminy odborníčky a nezaťažujeme s tým starkú, tá už je predsa v rokoch, nech radšej štopká ponožky, to nieje až tak náročné.
Po vybaľovaní je na rade "koštovka" domácej kuchyne. To nemusím nijak špeciálne opisovať, proste jedlo od maminy je neporovnateľné so stravou z menzyy (to je hanba aj porovnávať). Je síce pravda, že keď nám v Brne na víkendy nevarí Peťova (priateľ) mamka, tak varím ja, ale o tom napíšem v inom článku.
Vždy sa najviac teším na mrveničkovú , alebo fazuľovú polievku. Vlastne je mi jedno čo zjem, ale po každej návšteve pár kíl naberiem takže to svedčí o kvalite mamininej kuchyne.
Už teraz sa teším domov a to som len napísala pár stručných viet :) .
Viac o zážitkoch a mojich postrehoch napíšem znova niekedy, keď sa budem mať učiť, tak ako teraz, no človek si radšej nájde nepovinnú zábavku však ? :)
Tak zatiaľ pa
Viac o zážitkoch a mojich postrehoch napíšem znova niekedy, keď sa budem mať učiť, tak ako teraz, no človek si radšej nájde nepovinnú zábavku však ? :)
Tak zatiaľ pa
 |
| Zľava hore : mamina, ocino, Peťo ; Dolu : ja (Špania dolina, leto 2011) |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára